Moja kávová generácia

Hádam sa vám najprv predstavím. Písanie je pre mňa určitou formou relaxu i možnosťou vyjadriť svoj názor a posunúť ho ďalej. Keď ste čítali môj prvý blog, ktorý bol venovaný ,,starej kávovej generácii“, dozvedeli ste sa , že kávový mlynček ma fascinoval už od mala. Čas plynul a ja som po prvý krát ochutnal svoju prvú šálku kávy , ktorú vtedy všetci volali presso ( bohužiaľ, je to tak až do dnes ...). Túto kávu som vypil v Nostalgii, reštaurácia sídli v meste Spišská Nová Ves. Mal som pätnásť, staršieho kamaráta Maroša, ktorý kávu pil o niečo dlhšie a priviedol ma sem. Reštaurácia nám vyhovovala, keďže sa v nej ešte dalo fajčiť a chodila tam mestská elita a dvaja sopliaci a to sme boli my. Skrývali sme sa tu pred učiteľkami a mamkami, keďže sme začali experimentovať s tabakovým priemyslom :) Ako vtedy bolo zvykom, pili sme veľké presso so smotanou a obrovským množstvom cukru....Čo vám poviem, šmak bol šmak :D Na espresso nazývané picolo, sme ešte nevyzreli. Bolo pre nás primalé, za tridsať korún sme chceli mať všetkého veľa. Ďalej nás trápil náš srdcový tep, keďže sme si mysleli, že espresso je káva ,,zabijak´´ . Boli sme presvedčení, že keď si ju dáme o tretej poobede, tak sa naše viečka nezavrú ani o tretej ráno. Študovali sme na hotelovej akadémii a povedzme si pravdu, kávová kultúra bola v roku 2006 ešte na bode mrazu. Začal som ju vnímať /kávovú kultúru/ až s pribúdajúcimi rokmi a prišiel som na to , že picolo neexistuje! Je to espresso , nemá kofeínu toľko, aby zabíjalo a je chuťovo lepšie aj bez toho, aby som si do neho pridal malého kapucína a kilogram cukru. Po skončení školy som začal pracovať v rôznych baroch, zameriaval som sa na prácu s koktailmi. Všetko bol vývoj , ale ako náhle sa naskytla príležitosť, stál som za mašinou a pracoval na príprave kávy. Žeby som to robil správne, to netvrdím, ale bavilo ma to. Terajšia práca mi ukázala, čo je káva. Prvý styk s najkvalitnejšími mlyncami, kávovarom a technikou latte art capuccina ma začal neskutočne baviť. A to ešte nehovorím o tom, že sa mi dostalo do rúk ohromné množstvo plantážnych výberových káv z celého sveta, o ktorých som doposiaľ ani nepočul. Alternatívne prípravy kávy ma začali baviť čoraz viac a začal som filtrovať všade. Najvyšší bod prípravy kávy bol 2100 m n. m. vo Vysokých Tatrách a bolo to fakt čarovné. Ako pracujem s kávou, tak prichádzam na to, že naša generácia sa vzdeláva oveľa ťažšie ako tá stará kávová, lebo tie babky si vás aspoň vypočujú. Neraz sa mi stalo, že keď som chcel hosťa milo pripraviť na to, čo pije a ako by to mal piť, aby to bolo lepšie, stretol som sa s nevôľou. Ja robím v gastronómii tridsať rokov, mne o tom nehovorte. Ja chcem šálku kávy, ktorá bude pustená cez kávovar až doplna a nie tú kávu s tou teplou vodou(espresso lungo) ... Pousmial som sa a v duchu si povedal , prečo sa tá gastronómia už tridsať rokov nezmenila :) Je ťažké si nenásilne vypočuť baristu, ktorý vám chce ponúknuť najlepšiu šálku kávy, aby vám vyčaril úsmev na tvári ? Áno, niekedy to je problém, lebo sme ťažko formovateľní. Nehovorím teraz o zakomplexovaných baristoch alebo o násilníkoch, ktorí vnucujú hosťom to, čo chutí im, ale o profesionáloch, ktorí si vypočujú , poradia, ale hlavne nenásilne vyučujú. Bojím sa toho , že kým budú tieto dve generácie šľapať po našej Zemi, nikdy sa nič nezmení, no som rád, že na Slovensku začala vyrastať aj tá tretia kávová generácia, ale o nej vám napíšem v ďalšom článku. Prajem vám krásnu šálku kávy a hlavne pite to, čo máte radi :).